Banská Štiavnica

Banská Štiavnica je starobylé banské mesto, ktoré sa rozkladá na svahoch Štiavnických vrchov sopečného pövodu.V oblasti, ktorá bola osídlená už v neolite, vznikla okolo hradiska osada na vrchole kopca Glanzenberg. Bolo to na mieste, kde rudnéžily vychádzali na povrch a dali saľahko dolovat'.Nové súčasné mesto bolo založené na prelome 12.-13. stor. Po osídlení nemeckými kolonistami, ktorí zaviedli hlbinnúťažbu, stala sa obec r. 1245 slobodným kráľovským mestom. Tu sa t'ažila polovica striebra celého Uhorska, neskôr aj zlato, o a neželezné rudy.R. 1571 sa mesto stalo sídlom Hlavného komornogrófskeho úradu. V pol. 16. stor. tu vznikla aj

prvá svojpomocná charitatívna ustanovizeň na s tzv. Bratská pokladnica, ktorejčlenovia - baníci sa navzájom finančne podporovali v starobe, chorobe, pomáhali pri úmrtiach jejčlenov a pod. V tomto období sa mesto dostávalo načelo svetového rozvoja v banskej technike.Tak napr. r. 1627 použili v bani na rozpojenie horniny prvý raz na svete pušný prach; r. 1732čerpali vodu z baní parným strojom. Toto obdobie je aj obdobím Mateja Kornela Hella a jeho syna Jozefa Karola Hella, hlavných banských strojmajstrov a vynikajúcich technikov: Samuela Mikovíniho - cisársko-král'ovského geometra, kartografa a matematika a d'alších vedcov a vynálezcov. V tomto období vznikol v banskoštiavnickom revíri jedinečný vodohospodársky systém, pozostávajúci z vyše 40 umelých nádrží, na ktorého energetickej základni pracovali takmer všetky banské a úpravnícke zariadenia. R. 1735 založili banské učilište, z ktorého r. 1763 vznikla Banská akadémia, vysokáškola svojho druhu v Európe. R. 1807 k nej pribudla Lesnícka akadémia.Na Banskej akadémii pösohili viacerí významní učenci. Okrem M. K. Hella a J. K. Hella, S. Mikovíniho bol významnýrn profesorom akadémie Ch. T. Delius, ktorý napísal prvú vysokoškolskú učebnicu baníctva na svete, ktorá bola preložená aj do francúzštiny. Pôsobili tu viaceré osobnosti slovenského kultúrnehoživota, ako napr. literát Andrej Sládkovič. Tu vzniklo jeho

známe dielo Marína, ktoré venoval svojej štiavnickej láske Maríne Pischlovej.Za vel'kým bohatstvom a slávou Banskej Štiavnice a jej baní sa skrýva ťažká práca baníkov, ktorá nebola dostatočne oceňovaná,čo bývalo hlavnou príčinou vzbúr baníkov, ktorí bojovali za lepšie postavenie a sociálne zabezpečenie. Už v r. 1525-26 sa banskoštiavnickí baníci vo vel'kej miere zapojili do najväčšieho protifeudálneho povstania v Európe, ktoré zachvátilo celú stredovekú banskú oblasť. 16. a 17. stor. bolo pre postavenie banského robotníctva a mestskej chudobyťažšie,čoho príčinou hola aj turecká expanzia. Ked' turecké armády obsadili hlavné mesto Uhorska Budín, postupne prenikali aj na územie Slovenska. Ich prepad očakávali predovšetkým v bohatých banských mestách. Preto sa mestská rada rozhodla vybudovat' pevnosti na obranu mesta; a to: mestský hrad - Starý zámok s opevnením, ktorý vznikol z kostola a tiež Nový zámok. Od 18. stor. pevnosti stratili svoju obrannú funkciu, avšak stavby sa dodnes zachovali. BanskáŠtiavnica mala v 18. stor. 24 tisíc obyvatel'ov,čo bolo na tenčas veľmi vel'a. Bola tretím najväčším mestom v Uhorsku.

Od 19. stor. po postupnom vyčerpaní rudnýchžíl nastáva úpadok baníctva. Bane začínajú zatvárať, počet obyvatel'ov klesol a mesto začalo chudobniet'. Banskoštiavnickí pracujúci sa v značnej miere zúčastnili aj revolučných udalostí 1848-49, ked' v tomtočase predložili prvú petíciu sožiadosťou o splnenie najhlavnejších sociálnych potrieb. Po 2. svetovej vojne v r. 1948-49 bolo mesto vybudovanímželeznice (Trať mládeže) spojené s Hronskou Dúbravou,čím sa rozšírili možnosti jeho d'alšieho rozvoja, najmä v oblasti odbornéhoškolstva, ktoré tu malo dlhoročnú tradíciu.Žili a pracovali tu viacerí významní umelci: národný umelec Jozef Kollár, zaslúžilý umelec Edmund Gwerk, akademický maliar Jaroslav Augusta a spisovatel' Jozef Horák. Rok 1978 je začiatkom intenzívnej obnovy centrálnej mestskej zóny, výstavby sídliska Drieňová a tiež obchvatovej komunikácie, ktorá vylúčila väčšinu dopravy z centra mesta BanskáŠtiavnica bola pre svoje jedinečné historické pamiatky vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V meste nachádzame vel'a objektov, ktoré svedčia o slávnej baníckej minulosti. K nim patria budovy Banskej a lesníckej akadémie, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou, ale tiež Klopačka i Banské múzeum v prírode.

Ďalšími zaujímavými objektami sú Starý zámok s areálom opevnenia, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, gotický kostol sv. Kataríny, bývalý Kammerhof, Piargska brána, radnica, kalvária a iné.
Okrem týchto pamiatok možno obdivovai i prírodné okolie Banskej Štiavnice. Vynikajú vodné nádrže, z pövodne vybudovaných vyše 40 je dodnes 22 naplnených vodou. V lesnom prostredí pösobia vel'mi prirodzene. Viaceré z nich slúžia ako kúpaliská. Najväčšie z nich je Počúvadlianske jazero s rozlohou 12 ha, vzdialené od mesta 9 km, najvýznamnejšie rekreačno-turistické stredisko v Štiavníckých vrchoch. Je tu možné kúpanie, člnkovanie a na okolí lyžovanie. Počúvadlianske jazero je zároveň najfrekventovanejšie východisko na Sitno (1009 m), najvyšší vrch v Štiavnických vrchoch, ktoré sú rozlohou najväčšou chránenou krajinnou oblast'ou na Slovensku. V blízkosti mesta sa nachádza ešte d'alšia zvláštnost'-arborétum Kysihýbel, kde na ploche 7 ha je zhromaždených 231 druhov drevín mierneho pásma severnej pologule.